Základným cieľom letu bolo zistiť ako vplýva na živý organizmus let do
kozmu, konkrétne napríklad preťaženie či dlhší pobyt v beztiažovom
stave. V stredu 19. augusta uplynie 60 rokov od tejto hviezdnej odysey
štvornohých kozmonautov, ktorá otvorila človeku cestu pri dobývaní
kozmu. Veď o osem mesiacov po nej – 12. apríla 1961 – vzlietol do
vesmíru prvý človek Jurij Gagarin.
Prvou živou bytosťou, ktorá sa dostala do vesmíru a obletela Zem, bola
trojročná túlavá sučka Lajka, odchytená v moskovských uliciach. Stalo sa
tak 3. novembra 1957 na umelej družici Sputnik 2. Avšak po troch
obletoch Zeme Lajka zahynula na následky stresu a prehriatia organizmu.
Ďalej 28. júla 1960 nasledovali Čajka a Lisička, tieto psy ale zahynuli
pri havárii rakety, ku ktorej došlo iba 19-sekúnd po štarte. Keďže Belka
a Strelka boli ich náhradníkmi, o niekoľko dní prišiel rad práve na
nich, aby sa vybrali na vesmírnu misiu.
V roku 1957 vedúci sovietskeho kozmického programu a hlavný sovietsky
konštruktér rakiet Sergej Koroľov stanovil úlohu – pripraviť psy na let
do vesmíru a na ich úspešný návrat na Zem. Na základe metodiky – váha do
šesť kilogramov, výška do 35 centimetrov a vek od dvoch do šiestich
rokov vybrali celkove dvanásť sučiek. Psy mali mať navyše svetlú farbu
srsti, aby sa dali lepšie pozorovať na monitoroch a museli vyzerať
príťažlivo, to pre prípad, že ich budú ukazovať médiám.
Aj psí kozmonauti sa museli pred samotným štartom podrobiť náročnému
tréningu. Napríklad boli zavretí 15 až 20 dní v špeciálnych klietkach,
obliekali ich do skafandrov, lietali na centrifúge a dostávali špeciálnu
stravu.
Umelá družica Sputnik 5 vyštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane
19. augusta 1960 o 11:44 moskovského času. Na palube lode sa nachádzali
psy Belka a Strelka, ďalej jeden králik, štyridsať myší, dva potkany,
muchy a niekoľko rastlín.
Po 17 obletoch Zeme a 27 hodinách letu cestovatelia úspešne pristáli na
Zemi, čím sa stali prvými vesmírnymi pasažiermi, ktorí svoj výlet
prežili. Let neprežilo akurát päť myší.
Kozmický let Belky a Strelky zaznamenal svetovú premiéru tiež tým, že
v riadiacom stredisku ho po prvý raz pozorovali na monitoroch. V priamom
prenose bolo možné sledovať pulz, krvný tlak, EKG, dýchanie a správanie
sa psov. Vďaka kamerám mohli vedci vidieť, že psom sa pri štarte a
počas stúpania výraze zrýchlilo dýchanie a pulz, ktorý sa ale na obežnej
dráhe ustálil. Nehľadiac na preťaženie i vibrácie jedli psy špeciálne
pripravenú stravu s apetítom a ani ich teplota sa počas celého letu
nezmenila, len Belka bola po štvrtom oblete Zeme zrazu nesvoja a
pokúšala sa vytrhnúť z remeňov.
Strelka porodila niekoľko mesiacov po úspešnom kozmickom lete šesť
zdravých šteniatok. Jedno z nich, Pušinku, daroval sovietsky vodca
Nikita Chruščov manželke a dcére amerického prezidenta Johna Fitzgeralda
Kennedyho, ktorým sa veľmi páčila.
Po vesmírnej misii žili legendárne psy v moskovskom Inštitúte leteckej
a kozmickej medicíny a dožili sa úctyhodného veku. Vypchaté telá dvoch
slávnych kozmických psíkov Belky a Strelky sa nachádzajú v Múzeu
kozmonautiky v Moskve.